Quo vadis SDKÚ? (1.)

Autor: Boris Fugger | 13.8.2011 o 19:28 | (upravené 30.3.2012 o 14:56) Karma článku: 17,54 | Prečítané:  2254x

V deväťdesiatych rokoch som mal možnosť sledovať dianie u nás cez okno vtedy takzvanej západnej Európy. Dnes po dvadsiatich rokoch už žijem doma a môžem hodnotiť a porovnávať.

Mikulas Dzurinda na pôde UMB Apríl 2011Mikulas Dzurinda na pôde UMB Apríl 2011Boris Fugger sen.

Vrátim sa k časom, keď sa po Slovensku preháňali voľne bez postihu ľudia niekedy nazývaní aj mafiáni a boli tu politici, ktorí pod zámienkou vytvoriť „Slovenskú podnikateľskú vrstvu“ premieňali štatne firmy na svoj majetok. Dokonca to bolo možné v tom čase legálne, lebo taká bola úroveň vtedajšej legislatívy. S trochou loajality to šlo dokonca niektorým ako po masle. Ľudia upadali do letargie a politickej pasivity, lebo sa temer vrátili časy, keď ako sa vraví bolo lepšie byť ticho a nevytŕčať z davu, lebo vám mohli ublížiť mafiáni a ak nie oni tak politická moc. Statoční a čestní ľudia nemali šancu sa v tomto ekonomickom a politickom prostredí presadiť. Robili sme si vtedy pamätám posmech, že v novom vydaní Slovenského slovníka už nebudú slová ako charakter, morálka, vlastenec, pravdovravnosť a pod.. Lekár, učiteľ, vedec, záchranár, baník, dobrovoľník a im podobní statoční ľudia klesli na posledné stupne spoločenského rebríčka. Peniaze sa stali alternatívou pre všetko. Nemohol som si nespomenúť na citát z knihy, keď odrádzali nášho rodáka z Tajova Jozefa Murgaša, aby ostal doma a necestoval do Ameriky. „Jozef tam nechoď.Nebude sa ti to tam páčiť, tam všetko opantal dolár.“ Začalo platiť, že nie je hanba klamať, ale hanba je byť oklamaný. To mimochodom platí aj dodnes, aj napriek tomu, že to príslovie pochádza z Číny.

Nebolo teda zvláštnosťou, keď nás mnohokrát na západe v tom čase neprávom opisovali ako nekultúrnych kriminálnikov. Bolo to veľmi neštastné a komunita Čechov a Slovákov žijúca mimo domov mala čo robiť, aby siahodlhým a trpezlivým vysvetľovaním bránila našu česť. Či už to bol ČS spolok v Rakúsku kam občas prišli aj autority rakúskeho spoločenského života, alebo aj bývalí disidenti už vtedy viedenčan pán Kohout alebo pán Havel, alebo na pôde Rakúskej obchodnej komory vedenej vtedy pánom Maximiliánom Habsburgom von Lotringen juniorom, veľkým to fanúšikom spoločnej Európy, na seminároch WTC Vienna AP o podnikaní u nás, alebo len tak v krčme pri pive a teľacom rezni.

Západná Európa vytriezvela. Naša politika, spôsoby riešenia problémov, oblasť ľudských práv to všetko tam zvonku vyzeralo hrozne, podľa západu katastrofálne. Tlač a médiá mali z diania u nás dobrý biznis a dosť často sme v tom období zapĺňali titulky.

A zrazu kde sa vzal, tu sa vzal, politik ktorý vyhovoval kresťansko-židovskej kultúre, hovoril rozumné veci, a čo bolo veľmi dôležité bol korektný a plnil sľuby. Bol to Mikuláš Dzurinda. Slováci a Slovensko boli zrazu zo západu vnímaní inou optikou pod vplyvom návratu kurzu k demokracii. Je potrebné povedať, že robil pre Slovensko skvelé veci. Na počiatku svojho vládnutia, zdedil nie krajinu ale zhorenisko a to nielen materiálne ale aj morálne.

Dnes je Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ znova pri moci. Už to ale nieje tá partia statočných ľudí čo sa nebáli postaviť proti politikom-zloduchom a kriminálnym živlom. SDKÚ sa rozdelila. Možno tu pozorovať malé poslednými čistkami spred dvoch mesiacov zdecimované hodnotové krídlo. A potom tu vidím ešte pragmatickú väčšinu či krídlo, kde sú ľudia, ktorí nemajú nič spoločné ani s demokraciou ani s kresťanstvom. Jediným pravidlom dnešnej SDKÚ je politický biznis. Samozrejme s hlbokým rešpektom k výnimkám sa v strane angažujú ľudia, ktorí nepovažujú členstvo v strane za spoločnskú česť, ale riešia si členstvom v strane svoje obchodné záujmy, alebo zamestnanie. Platí to tak smerom von ako aj smerom dnu. Je to bežná prax, že aj SDKÚ si po voľbách vždy nárokuje a následne uzurpuje politické pozície v štátnych firmách a inštitúciách. Na nižších úrovniach je to potom tak, že väčšina v miestnych zväzoch dostane nejakú pozíciu, a samozrejme ich potom možno vydierať a manipulovať. To nemá nič s demokraciou a už vôbec nie s profesionálnym riadením ľudských zdrojov. Ani primárne voľby, ktorými sa tak SDKÚ chváli niesú celkom demokratické. Predseda určí minimálne prvých päť ľudí na kandidátku do parlamentu. Ďalších pár na vrchole kandidatky podľa kľúča „každý druhý“. Potom sa už môže voliť. Pekne odspodu od členskej základne, pre pospolitý ľud, pre členov a pre médiá, jednoducho pre dramatický efekt. To nepovažujem osobne za nedemokratické ale za pokrytecké. Neviem, načo to divadlo. Veď je predsa prirodzené že predseda chce okolo seba mať len tých najlepších.

Po prípade košického daňového úradu musíme teraz pozorne načúvať, či nebodaj SDKÚ ešte bude o sebe vyhlasovať, že je hodnotová strana. Ak áno, tak aký je potom jej rebríček. Bol som na jednom podujatí v období, keď sa začalo písať o prenájme budovy v Košiciach. Pán predseda vtedy povedal, že si vygúglil slovo „korupcia“ a že ten vševed počitač mu jasne vysvetlil, že to čo on /počitač/ rozumie pod pojmom korupcia sa nevzťahuje na prípad prenájmu budovy. Bolo to v čase keď to celé bolo vo fáze, ked sa tvrdilo, že investor z Cypru je nič iné len investor a nie prostredník medzi spoločnosťou v Karibiku s utajeným majiteľom a našim slovenským podnikateľom. Pán predseda vtedy povedal aj ako predseda ale aj ako šéf rezortu zahraničia. „Pýtam sa Vás. Máme my /Slovensko/ zakázané obchodovať s Cyprom?”.

Tiež považujem za diskriminačné, ak je človeku aktívnemu v politike odopierané súťažiť v tendroch o zákazky. Ale som proti tomu, aby to prebiehalo tak, ako to teraz odhalili dve mimovládne organizácie.

Som zvedavý ako majster slova a podľa mňa aj dobrý rétor Mikuláš Dzurinda z tohoto vykľučkuje. Dá sa, môže, ale už nie ako demokrat, kresťan a vodca hodnotovej strany.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?